Biblické postavy (3): Svätá Marta

[altmariustotal catolic]

Luca di Tommè: sv. Marta a Lazár  

CIRKEV

https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2023-07/biblicke-postavy-...

Prinášame tretiu časť cyklu „Biblické postavy“, ktorý pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News pripravuje sr. Anna Mátiková z Kongregácie Dcér sv. Pavla – paulínok. Júlovú tému venuje svätej Marte. Sr. Anna je doktorandkou na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme.

Biblické postavy (3): svätá Marta

Nájdeme ju iba v dvoch evanjeliách – u Lukáša a u Jána; v každom z nich v úplne inej situácii a predsa patrí do neveľkej skupiny postáv, u ktorých evanjelisti spomínajú ich meno. Marta – toto meno pochádza z aramejského slova, ktoré znamená pani alebo gazdiná. A Marta – verná svojmu menu – v obidvoch evanjeliách naozaj zastáva túto úlohu.

V evanjeliu podľa Lukáša (v desiatej kapitole) Marta vystupuje ako pani domu, ako tá, ktorá je Ježišovou hostiteľkou, pričom Mária je spomenutá len dodatočne, ako Martina sestra. Zaneprázdnená gazdiná v zástere a zasnená poslucháčka pri Ježišových nohách sa stali nielen vďačným námetom mnohých výtvarných diel, ale tiež podnetom k nekončiacim pojednaniam o údajnej priorite duchovných záležitostí pred tými hmotnými. Dá sa ale Martin krátky príbeh u Lukáša naozaj takto zjednodušiť?

„Marta mala plno práce s obsluhou,“ tvrdí evanjelista, nehovorí však, že by Martu znepokojovala práve obsluha. Plno práce nemusí nutne viesť ku starostiam a nepokoju. Zdrojom Martiných starostí a znepokojenia, ktoré jej vytýka Ježiš, môže byť i niečo iné. Čo to teda je? Marta oslovuje Ježiša: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“. Pozorný čitateľ môže v tejto nečakane servírovanej porcii trpkosti rozpoznať hneď päť prísad:

Pane, nedbáš...? Marta bez opodstatnenia vychádza z negatívneho predpokladu, že Ježiš nedbá.

Sestra ma nechá... Marta si trúfa posudzovať sestrin postoj a hodnotí ho negatívne bez toho, že by sa zamyslela nad Máriinou motiváciou a dôvodmi.

... samu obsluhovať. Marta sa štylizuje do pozície obete. Cíti sa sama. Všetci sú proti nej.

Povedz jej... Marta sa vyhýba osobnej komunikácii so sestrou a chce si z Ježiša urobiť spojenca.

... nech mi pomôže. Marta chce organizovať, čo má kto robiť, aby všetko fungovalo podľa jej predstáv.

Toto je päť ingrediencií jedovatého kokteilu ustaranosti a znepokojenia, ktorým sa Marta nechala priotráviť: negatívne predporozumenie, predpojatá kritika, syndróm obeti, snaha nájsť spojencov v negatívnom posudzovaní sveta a túžba organizovať všetko a všetkých podľa seba.

Z evanjeliového príbehu sa javí, že Ježišom doporučený lepší podiel nemusí nutne znamenať, že kontemplácia má prednosť pred aktivitou. Jedno jediné, na čom záleží, je venovať sa láskyplne Ježišovi. Nevŕtať sa vo svojom pocite krivdy, a nešpekulovať čo robia či nerobia, a čo by mali či nemali konať ostatní. Upriamiť pozornosť na

 Ježiša kedykoľvek a kdekoľvek, aj uprostred akéhokoľvek množstva akejkoľvek práce, to je ten najlepší podiel, ktorý uchráni Martin (ale i náš) život pred nepokojom.

Evanjelista Ján túto udalosť v Martinom dome nespomína. Martu predstavuje v inej situácii. Výslovne ju uvádza ako sestru Márie a Lazára z Betánie. Keďže celá jedenásta kapitola Jánovho evanjelia je o Lazárovi a práve on je tu (okrem Ježiša) stredobodom pozornosti, nie je vôbec bezvýznamné, že  evanjelista v úvode spomína Martu na prvom mieste, keď hovorí: „Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.“ Je pravdepodobné, že Marta bola najstaršia a teda zodpovedná za oboch mladších súrodencov i za celú domácnosť. 

Martina zodpovednosť a iniciatívnosť sa jasne prejavuje vo chvíli, keď sa k Betánii blíži Ježiš. Zatiaľ čo Mária zostáva ostentatívne (a možno i trochu zanovito) sedieť doma, Marta vychádza Ježišovi v ústrety. Z rozhovoru, ktorý sa medzi nimi odvíja, je zrejmé, že sa poznajú už dlhšiu dobu. Marta bez okolkov vybaľuje pred Ježišom všetko svoje sklamanie: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Napriek bolesti však nedovolí, aby toto vzácne priateľstvo otrávila trpkosť. Nevydiera Ježiša vzbudzovaním pocitu viny a jedným dychom dodáva: „Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

A Ježiš vníma, že má pred sebou síce ubolenú, ale zrelú, vyrovnanú a inteligentnú ženu. Nemusí Marte na svoje ospravedlnenie vysvetľovať, prečo neprišiel skôr. Z pokračovania ich rozhovoru je zrejmé, že téma zmŕtvychvstania nie je medzi nimi nová. A novinkou nie je ani Ježišova božská moc. Marta opakovane oslovuje Ježiša „Pane,“ čo znamená, že nie je pre ňu len jeden z mnohých fundovaných učiteľov Zákona. Pán je titul, ktorý v biblických textoch odkazuje na Najvyššieho. Výrok, ktorým Marta uzatvára krátky rozhovor s Ježišom, potvrdzuje, že dobre vie, s kým má tú česť: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

Ak vôbec smieme na základe tak rôznorodých prameňov ako je Lukášovo a Jánovo evanjelium zostaviť profil Martinej osobnosti, tak pred nami vystúpi nádherná ukážka toho, ako sa v priateľstve s Ježišom dá rásť vo viere a ľudsky dozrievať. Z nespokojnej a trochu frustrovanej manažérky cudzích životov sa Marta stala ženou zrelej viery. A po privítaní drahého ale nepredvídateľného hosťa nenápadne oslovuje svoju sestru: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Marta zjavne nestratila nič zo svojich organizátorských schopností (veď Ježiš Máriu  nespomenul), ale už nevnucuje svoje presvedčenie, nenatíska svoju vieru (veď pred Máriou ani nenazýva Ježiša Pánom). Len taktne pozýva svoju zadumanú sestru a čaká, kým dorastie aj ona.