Ceskoslovenské autobusy v Rusku

[pagina străină]

Ceskoslovenské autobusy v Rusku (ZSSR) ✌️

Pútavý článok a málo známe fotografie uverejnil tento týždeň žurnál gruzovikpress.ru. Preložili sme najdôležitejšie informácie pre vás:

❄️❄️❄️„Zima 2005 – 2006 je dodnes známa ako TÁ zima, kedy na Sibíri udreli mrazy pod -60°C. V Ťumeni, Surgute a ďalších mestách nepremával prakticky žiaden autobus. Panika nastala v okolitých štátnych podnikoch naftárskeho a plynárskeho priemyslu, kde pracovali robotníci na smeny a nemal ich kto vystriedať. Na pomoc vtedy prišlo niekoľko stoviek autobusov Karosa. České autobusy vyšli v treskúcom mraze takmer bez výnimky!“❄️❄️❄️

Ďakovný list sibírskych starostov je dodnes vystavený v kancelárií Pavla Ullmana, predstaviteľa spoločnosti Karex, ktorá desiatky rokov dováža do krajín Sovietskeho Zväzu a neskôr do Ruska spoľahlivé autobusy z Vysokého Mýta. 
Značka Karosa vznikla presne pred sedemdesiatimi rokmi po znárodnení karosárne Sodomka. 28. júna 1948 československé ministerstvo priemyslu schválilo názov novej spoločnosti, a od 1. januára 1950 bola tento názov predĺžený na variant Karosa, národný podnik Vysoké Mýto.
Sodomkova karosáreň už v roku 1947 stavala pohodlné autobusy pre 40 cestujúcich, ktoré boli dokonca vybavené WC (cenná rarita tých rokov). Taktiež skončila výroba autobusov s kovovými a drevenými komponentami. Éra dreva v autobusovom priemysle bola v Československu na konci skôr, ako sa tak stalo v iných krajinách. 
Po prvýkrát bol vo svete predstavený autobus Škoda M706RO na výstave v USA počas stretnutia projektantov a výskumných pracovníkov v automobilovom priemysle 3.-6. júla 1956. Úspešne.
No k veľkému putovaniu značky Škoda po obrovskom území ZSSR ešte len malo dôjsť...
V roku 1963 prešiel bez problémov štátnymi skúškami v ZSSR autobus Škoda 706RTO LUX.
Autobus, známy ako „uhorka“ predstavili prvýkrát na strojárskom veľtrhu v Brne v roku 1956 a od roku 1957 začal nahrádzať v mestských a prímestských variantách typy 706RO. 
V súlade s plánmi integrácie v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) v neskorých päťdesiatych rokoch začalo Československo vyvážať "sedemsto šesťky" do ZSSR . V podstate (podľa tvrdenia vtedajších ruských odborníkov) boli tieto autobusy na rovnakej úrovni s Ľvovským typom LAZ-695 a spoločne položili v ZSSR základ pre systém pravidelnej diaľkovej dopravy. 
Výroba 706RTO trvala až do roku 1971. Počas tejto doby, odišlo z montážnych liniek viac ako 14,5 tis. Autobusov tohto typu: sériovo vyrábané mestské 706RTO MTZ, ich exportná verzia 706RTO MEX, prímestské 706RTO KAR, medzimestské verzie 706RTO Lux, rovnako ako autobusy špeciálneho určenia: mobilné obchody, lekárske ordinácie, knižnice, opravovne a dokonca aj nákladné automobily (sťahováky).
V meste Gorkij pracovali v roku 1970 autobusy typu Škoda 706RTO MEX na lineárnych trasách spolu s Ikarusmi 60 a ZIL 158V. Každý z týchto typov mal medzi cestujúcimi svojich prívržencov a pamätníci na túto dobu dodnes s láskou spomínajú.
V rokoch 1967 – 68 sa v ZSSR objavil nový typ autobusu Karosa ŠM. Pôvodne sa tam mal vyvážať typ so symbiózou nového tela a starého podvozku – Karosa RTO – ŠM 11. K jeho výrobe však nedošlo a tak sa spoločnosti " Autoexport "a Motokov dohodli na dovoze typu, ktorý bol určený pre sériovú výrobu. Autobus Karosa ŠM11 sa po prvýkrát v ZSSR predstavil na výstave Interbytmaš - Интербытмаш v Sokoľnikoch v roku 1968. Prvé dovezené kusy „pracovali“ na letisku Šermetevo a v jeho okolí. 
Jeho úspešné testy prebiehali ešte v roku 1980 na známom polygóne NAMI. 
V roku 1980 sa spustila výroba autobusov typovej rady 730. Prototyp Karosa C734.00 C3 bol predstavený už v roku 1975.
Rovnako ako typ ŠM11, aj Karosa C734.00 prešiel úspešne v roku 1980 náročnými vytrvalostnými testami na polygóne NAMI v Dmitrove. Karosa B732.04 sa ukázala v najlepšom svetle na výstave "MIMS-1994" v Moskve. Do ZSSR sa v priebehu rokov vyviezli typy Karosa S735 so 46 sedadlami a LC 736 v mnohých prípadoch s klimatizáciou. Rusi spomínajú že posledný model z tejto série, dovezený do ZSSR, bol jedným z najlepších vo svojej triede mal formované „dymové“ okná, audio-video systém, ABS a ASR systémy. Okrem toho mal kuchynský kút, WC, ozdobné kryty na kolesá, a mnoho ďalších vychytávok. Autobusy z tejto skupiny zdedili všetky najlepšie vlastnosti svojich predchodcov. Rusom sa páčilo, že prakticky všetky doplnky vonkajšieho opláštenia vozidla a interiérové dekorácie boli upevnené skrutkami rovnakej veľkosti. Minimalizovali sa tak nároky na opravárenské náradie pracovníkov servisu. 
Karosa LC736.00 slúžila ako hlavné vozidlo pre oficiálnu delegáciu do Moskvy počas XII Svetového fóra mládeže a študentstva.
Pozitívne hodnotenia na Karosy C734.1340 prichádzali z naftovej spoločnosti Surgutnefegaz (Сургутнефтегаз ), kam boli dodávané v rokoch 1994 – 95. Tam si ich hýčkali v betónových garážach.
Pre vysoký jazdný komfort bol v roku 1990 podpísaný kontrakt na dodávku 290 kusov vozidiel Karosa 730 a na jar v roku 1991 prišla prvá časť dodávky týchto autobusov do spoločnosti Megionneftegas (Мегионнефтегаз ) - takmer ihneď sa zapojili do práce. Ich úlohou bol odvoz a dovoz smenových pracovníkov tejto spoločnosti. Do konca roka už pracovali československé autobusy na najkrutejších miestach Sibíru. Zásielka prvotriednych autobusov radikálne zmenila obraz o doprave v kraji producentov zemného plynu a ropy. Niet sa teda čomu diviť, že v roku 1992 prišlo do regiónu takmer 270 ďalších autobusov Karosa. Odtiaľ sa začala slávna púť po ruských cestách a onedlho už pracovali nielen v Ťumeni a Surgute, ale tiež Baškirsku a Tatarstane. Za 4 nasledujúce roky prišlo do Ruska viac ako 1000 autobusov z Vysokého Mýta.
Surgutneftegaz zostal verný svojmu výberu aj v roku 1996. Karosa C734.1340 bola jednoducho pre Sibír Kráľom.
Mimoriadna odolnosť autobusov Karosa ich predurčovala do extrémnych podmienok do oblasti Povolžia, Uralu, Trans – Uralu a Západnej Sibíri. Autobusy sa tam dopravovali po vlastnej osi. 5000 kilometrov a viac od Vysokého Mýta oslovovali zákazníkov v Nižnevartovsku a Megione neobvyklou silou. 
Čoskoro v rámci Rusko – Českej spolupráce bolo vyvezených ďalších 700 kusov autobusov so zvýšeným vykurovacím systémom v interiéri, vyrobených špeciálne pre ruský trh s typovým označením Karosa S734.
V roku 1997 zakúpil niekoľko autobusov Karosa prepravca Transturservis.
V roku 2000 sa v Kemerove objavil úplne nový typ – Karosa C954E.1360.
V tamojších novinách písali o Karose C934E.1351, že jej charakteristickým rysom v zimnej prevádzke je protimrazová zástera na prednej strane. Vodiči Severoavtotransu však vedeli svoje...
V roku 1997 bol dovozca autobusov Karosa v rámci reorganizácie premenovaný na Karex a získal výhradné práva na dovoz týchto autobusov v celom Rusku. 
Podľa ich výročnej správy možno objem dovozu porovnávať s dovozom autobusov v rámci RVHP, no v tomto prípade nejde o centrálne zásobovanie, ale voľbu zákazníkov u ktorých Karosa vyhrala na celej čiare. Obrovský vplyv autobusov Karosa na ekonomickú situáciu podnikov vytvoril medzi Českom a Ruskom dokonalý partnerský tím. Prečo? Autobusy Karosa dokážu pracovať bez poruchy v rozmedzí plus 40°C – mínus 50°C . 
V roku 2002 sa Karosy 900 rady úspešne predstavili na veľtrhu MIMS. V roku 2001 dostala značka Karosa v Rusku titul Najlepší autobus roka. 
Autobusy Karosa s označením B951, B952, B961, a S954 a neskôr ich modernizované verzie s indexom E sa stali sa obľúbenými v extrémnych podmienkach. Na základe Karosa S954 spoločným úsilím Ruskej dopravy a českých dizajnérov a technológov bola vyvinutá verzia shift bus "North» (Nord), určená pre dlhodobú pravidelnú prevádzku v náročných cestných a klimatických podmienkach Trans-Uralu a Sibíri. Voz dostal trojvrstvové zateplené okná, v kabíne systém vykurovania navyše , vzduchovú clonu pri vchodových dverách, palivo, a mnoho ďalších vychytávok a zostáv, poskytujúcich komfortnú dopravu smeny v zimných podmienkach. 
Ani po transformácií podniku Karosa so spoločnosťou Iveco neprestáva obchodovanie s autobusmi z Vysokého Mýtaa je na vysokej úrovni. Na Sibíri zvládnu denne 400 km v priemere, čo je veľmi pekné číslo. S plastovými chráničmi kotúčových bŕzd a špeciálnymi mrazu odolnými vzduchovými vankúšmi sú kráľmi ľadových ciest.

Za fotografie ďakujeme portálu gruzovikpress.ru